Od Tatier k Dunaju 2014 - race report kapitána

Je pondelok ráno, začína nový pracovný týždeň a ja potrebujem ísť do Popradu. Idem do práce autom, snažím sa myslieť dopredu no v hlave mi stále rezonuje uplynulý víkend. Červená na semafore a minúta vhodná na rýchlu rekapituláciu. Podarilo sa a dvanásť ľudí, ktorí sa mnohí pred tým vzájomne nestretli, vytvorilo úžasne fungujúci tím a došlo do cieľa behu Od Tatier k Dunaju. My sme to dali! Do očí sa mi tlačia slzy, no naskakuje zelená a znova som v realite. Nezabudnuteľný víkend. Kto nezažil, nepochopí. 
 
Ale po poriadku, dni pred pretekom boli hektické a veľa vecí sme dotiahli na poslednú chvíľu, menili sme člena v tíme a vypadlo nám auto. Ešte v sobotu ráno sme dolepovali auto a prišli sme pred firmu, kde sme sa všetci stretli s malým meškaním. Vyrážame smer Liptovský Mikuláš a prvý krát sa stretá celý tím. Sme všetci dvanásti. Presúvame sa do Jasnej, kde stíhame check-in áut a preberáme štartovací balíček len dve minúty pred termínom. Ostáva hodina do štartu a rozdávame si veci, nasleduje príhovor kapitána a obliekame tímové tričká na spoločnú fotku. Už je čas Tomiho pripraviť na štart. Rozklusanie, strečing a je 10:40 - štartujeme.
Trochu sledujeme Tomiho na trati, dostáva sa do čela svojej skupinky. Ideme do Pavčinej Lehoty, kým druhé auto má voľno. Tam Tomi prichádza neočákavane skoro a Ondro ho strieda za poklusu. Presúvame sa do Ľubele, kde nastupujem ja. Napätie pred štartom vrcholí a za chvíľu prichádza Ondro.
 

Začínam stúpaním, v najbližšej dedine míňam domácich a v uchu mi ostáva útržok rozhovoru: “skoro ma porazilo keď som videl to rádio odpojenô”. A ja si uvedomujem, že som na Liptove. Míňam prvého dobrovoľníka na križovatke. Stúpanie je intenzívnejšie, krásne drevenice po ľavej strane. Na konci stúpania ďalší dobrovoľník ukazuje odbočku vpravo a po okolitých kroch sem tam visia naviazané červeno-biele stužky. Hovorím si, že značenie je skvelé. Rozbitá asfaltka sa vlní popod les a ja sa kochám pohľadmi na Tatry. Dobieham človeka predomnou a trochu si s nim pokecám. Popri tom sa vydýcham a míňa nás rýchly bežec. Tak sa ho chytím a trochu sa s nim zveziem. Zisťujem, že má tempo 4:30, tak s nim držím len kilometer a nechávam ho, nech si ide. Za chvíľu sa rozbitá asfaltka  napája na peknú cestu smerujúcu hore Ľupčianskou dolinou. Na križovatke ďalší dobrovoľník a ja viem, že už nezablúdim. Už len držať tempo a makať do kopca 3-4 kilometre. Šľapem svoje tempo hore dolinou, stretávam cyklistov, sem tam ma míňa iné tímové vozidlo. Po ľavej strane je príjemný tieň. Okolo preletia postupne ďalší dvaja rýchly bežci. Toho druhého už nestratím z dohľadu a prichádza mu naproti cyklista, Idem teda za nimi a za každou zátačkou začnem pomaly očakávať odovzdávku. Konečne to prišlo a ja zastavujem svoje stopky na 1:02:53. Ukázali mi 11,95 km (plánovaný úsek 11,3 km), takže čosi naviac som nazbieral, alebo satility mali nepresnosti, alebo posunuli odovzdávku hore dolinou. Vedel som, že odhadovaný čas nezabehnem, keďže tu organizátori vo výpočte nekompenzovali kopce. Erik dúfal, či to nedám pod hodinu. No 650 metrov naviac si vzalo 3 minúty, inak by to asi vyšlo. Môj odhad pred pretekmi na tento úsek bol 1:03:19, takže som vlastne dal 26 sekúnd dole a som spokojný. Hodinky mi popri tom zahlásili tohoročný rekord na 10km v hodnote 51:48, takže niekde som dal tých nahlásených 52 minút. Bola to paráda. 

Na trať nastúpil Erik a my sme sa presunuli na vrch do lokality Železnô. Erik šľapal kopec ako píla a zas čosi stiahol a pokračoval Karol dole do Liptovskej Osady. V Liptovskej Lúžnej sme stretli svadbu. Ej, aj by sme oženili Ondra, aké tam boli kočky družičky. No museli sme pokračovať ďalej.
V Liptovskej Osade sa opäť stretli obe autá. Vyrozpávali sme im zážitky a vymenili v aute Ondra za Ďura, nech nemusia obe autá hore dolinou do Liptovských Revúc. Karol prichádza na sekundu presne a na trať ide Tino. My sa presúvame hore dolinou cez Revúce, táto dolina sa mi zdá ešte krajšia, ako predchádzajúca. Hore sa chystá Ďuri na ďalší kopcovitý úsek cez sedlo Šturec a Tino prichádza 4-5 minút skôr, paráda. Nestrácame čas a ideme na Donovaly, kde odovzdávame čip a štafetu preberá druhé auto. Ďalšie výsledky dostávame len smskou, kým odveziem naše auto do nášho “súkromného kempu” v Kováčovej. Nechávam všetkých oddýchnuť si a vraciam sa cez Bystricu po ďalších členov tímu. Čakám ich, nejdem zbytočne hore do Balážov. Stretávame sa v Selciach, na trati je Jožo a ja beriem Ondra a Petra s boľavou nohou, ideme nazad do nášho tábora k Borči. Ďuri zabehol Šturec približne v očakávanom čase a Peter si vytrpel pri behu dole kamennou zvažnicou. Stratil 8-10 minút, no nevadí. My sa vraciame do tábora a prichádzajú ďalšie smsky.
Jožo aj Maťo, obaja sťahujú jednu až dve minúty a naviac Maťo nezablúdil v Bystrici. Značenie je fakt dobré. Radšej sa s Erikom ideme ešte v Kováčovej prejsť peši na Miťov úsek, lebo jeho už zastihne tma. Znova stretávame dobrovoľníkov na dvoch križovatkách, vyzerá to bez problémov. 
Charlie sťahuje 10 minút, čo je skvelé. Jeho čas 60 minút na 10 km bol fakt opatrný. Len nech sa mu darí ďalej. Vyráža na trať posledný - Miťo. Začína sa stmievať a neskôr popŕchať. Stretávam ho v Kováčovej na ulici a nepoznávam ho na 100% v tme a daždi. Je čas pripraviť sa na druhé kolo a chalani Maťo s Ďurim idú odviezť Tomiho a vymeniť za Miťa na odovzdávku na Stráže. Miťo beží fantasticky, lebo nahlásených 50 minút zdedil po Markovi a už sme nemenili časy. 3-4 minúty nad sú skôr dané ambicióznym odhadom organizátorov. Podľa môjho odhadu ešte sťahuje minútu. 
Máme za sebou prvé kolo úsekov, nasleduje noc a naše auto znova vyráža. Dážď prestane a my sa presúvame do Hronskej Dúbravy. Znova nasávame atmosféru, ktorá je aj v noci úžasná. Vytiahnem na chvíľu bicykel a idem oproti. Zisťujem, že značenie je skvelé a stretávam blikajúcich bežcov s čelovkami. Je to úžasný pohľad. Vidím Tomiho, ide v pohode, tak sa vraciam. Na odovzdávke sa len vykrikujú čísla tímov. Bežci sa takmer nedajú rozpoznať. 
Tomi sťahuje nejaké 4 minúty a Ondro ide bojovať do noci. My sa zatiaľ po R1 presúvame do Žiaru nad Hronom, kde si nasadzujem nočné doplnky. Teplota klesla na 13 stupňov a vzduch je po daždi fantastický. Rozklusávam sa s Erikom v nočnej ulici a Ondro sa pomaly bíži. Prichádza jemne v predstihu, ale som už pripravený. 
 
Úsek v Žiari začína kopcom a môj Garmin mi asi po kilometri hlási, že moje zotavenie je NEUSPOKOJIVÉ. Také som na displeji za pol roka ešte nevidel, ale čo už. Nevšímam si ho a idem podľa pocitu. Dobieham iného bežca a ideme spolu. Tak nás prebieha niekto rýchlejší a po čase v kopčeku ho dobieham. Zavesím sa na neho a sledujem len svoju kadenciu. Snažím sa držať tempo 180 krokov za minútu a šľapem ako metronóm. Na vrchu stúpania mu navrhujem, že idem pred neho. Vypustím to dole kopcom a zisťujem, že mi nestíha. Idem teda sám do tmy a míňa ma naše auto. Neskôr preletí okolo nejaký rýchly bežec a jeho blikanie postupne strácam. Len sem tam ide okolo ďalšie tímové vozidlo. Všade okolo je tma, vľavo v diaľke vidím R1a žiarske fabriky a vzadu za mnou vychádza krásny oranžový mesiac. Blížim sa k prvej z dedín a tak k ďalšej. Z diaľky počujem krik a povzbudzovanie. Asi ten rýchly bežec predomnou niekoho stretol. Po chvíli prichádzam tam a pred krčmou miestni povzbudzujú. Dám si s nimi high five a pokračujem. Stále sa sústredím na držanie štýlu a kadenci a ide sa mi skvele. Kilometre mi pípajú a medzičasy sú sľubné. Nakoniec prichádzam do cieľovej dediny a odovzávam štafetu Erikovi. Zastavujem stopky na 52:08, vzdialenosť tentokrát sedí úplne presne na 10,3 km. Stiahol som nejaké 1,5 - 2 minúty a zabehol som svoj osobný rekord na 10 km 50:38. Úžasný pocit.
 
Sadám za volant a presúvame sa ďalej cez Hliník nad Hronom do Žarnovice. Zaparkujeme a pripravuje sa Kajsi. Už je po polnoci a v Žarnovici je ohňostroj. Nálada je stále skvelá. Erik prichádza zhruba v odhadovanom čase a vychutnal si nočný beh podobne ako ja. Kajsi je na trati a nasleduje presun ďalej. Auto ide po trati bežcov, tak vidíme, čo ich čaká a predbiehame blikajúce postavy. Vyzerá to fantasticky. Na ďalšej odovzdávke pripravujeme Tina a povolávame druhé auto. Kajsi prichádza dve minúty skôr, čo je fantastické. Zjavne aj jemu noc sadla. Tino vyráža a my sa presúvame do Tekovskej Breznice. Parkujeme na vysvietenom futbalovom ihrisku. Dostávame informáciu z druhého auta, že sa blíži a chvíľu to vyzerá napäto, kto príde skôr. Nakoniec to auto stíha a Ďuri je pripravený prevziať štafetu. Tino stiahol zhruba minútu voči odhadu. O zbytok sa stará už druhé auto a my smerujeme do Šurian. Ešte cestou natankovať. To nočné šoférovanie je veľmi únavné. Chvíľami sa s Ondrom bavíme, či sa netočíme dookola. Už asi štvrté priecestie cez koľajnice a nakoniec nachádzame miesto, kde skloníme hlavu. Keď idem zaľahnúť, je mi jasné, že to, čo by som rád nazval spánok, bude trvať len dve hodiny. Tak chvíľu spíme a budím sa pár minút pred budíkom. Erik je už hore a prichádzajúce smsky o výkonoch druhého auta nás znova vyburcujú, rýchlo sa balíme a presúvame do Komjatíc. Vychádza slnko a začína krásny deň. Všetci sa držali plus mínus podľa očakávania. Sem tam niekto stiahol minútu a sem tam pridal. Hlavne ma potešilo, že to Peter zvládol a pokračuje, 5 minút naviac nás nezabije a ostatní to vykompenzovali. Celý tím je znova spolu a Tomi sa chystá do záverečnej tretiny. Miťo prichádza tak, ako sme odhadovali a preberáme štafetu. Druhé auto sa presúva do Potôňských Lúk na zaslúžený oddych. Prvý krát stretáme auto M.R.C.I.N.A. a je jasné, že už nám dýchajú na krk. Tomiho 8,2 km rovinka v skutočnosti vyzerá lepšie, ako rovná čiara na mape. Má to malé kopčeky. My sa presúvame do Jatova a tentokrát čakáme Tomiho 2-3 minúty dlhšie. Únava sa prejavuje a pribúda vietor. Vyráža Ondro, a nechce sa mu veriť, že stiahol dve minúty. No tu organizátori zjavne kompenzovali časy väčším koeficientom a počítali s 5% naviac. Pripravujem sa na môj tretí úsek.
 
Vyrážam a hovorím si, že treba začať pomaly. Ide sa mi v pohode a keď mi pípne kilometer za 4:40, tak musím spomaliť. Dobieham jednu babu a trochu s ňou pokecám. Oddýchnem si pri nej a na odbočke z hlavnej cesty znova chytím vlastné tempo. Trasa pokračuje okolo Váhu, kde prechádzame cez hrádzu. Je tam nádherne tak urobím fotku. Panelová cesta nie je veľmi príjemná, tak hľadám taký krok, aby mi vychádzali dobre spoje medzi panelmi. Snažím sa znova držať vysokú kadenciu. Postupne dobieham ďalšieho chlapíka, ktorý ide už svoj štvrtý úsek. Znova sa napájame na hlavnú cestu a mostom ponad Váh. Idem dopredu a držím si tempo. Orientačne je to v pohode, znova dobrovoľníci a šípky na chodníku. Míňam pešiu zónu v Šali a viem, že do cieľa to už nie je ďaleko. Ešte ma obieha niekto rýchly, no držím svoje tempo a zastavujem stopky na 50:16, pričom vzdialenosť mi ukazuje 9,93 km (písaných 9,8 km). Tempo je presne identické s mojim nočným úsekom, teda na hranici osobáku na 10 km (5:04 na kilometer). Mám to za sebou a stiahol som asi 3 minúty. No pretek nekončí, ešte nám ostáva štvrtina, teda 9 úsekov. 
 
Na trati bojuje Erik a my ho čakáme v Matúškove. V tom príde auto tímu M.R.C.I.N.A. a rýchlo vykonajú odovzdávku. Už sú teda pred nami, nevedel som o tom. Kým príde Erik, už majú 6 minút náskok. Erik bojoval s protivetrom statočne. Neskôr sa dozvedám, že M.R.C.I.N.A. predbehla už Ondra a aj mu pomohli vodou a jonťákom. Sú skvelí. U nás nastupuje Kajsi na krátky úsek a je rýchly. Chystáme na trať Tina a dáme mu aj čip. Nás čaká veľká obchádzka cez Malý Dunaj. V Potôňskych Lúkach sa znova stretávajú obe autá a my sme stihli predsa prísť skôr ako Tino. Ten mešká asi 2 minúty a nastupuje Ďuri. Naše auto to má za sebou. Tak chvíľu relaxujeme na tráve v tieni stromov. Chceme sa najesť a vyberáme sa do Šamorína. Nechceme byť ďaleko, ak by nás náhodou potrebovali. Sledujeme smsky. Ďuri už asi veľmi nevládze, trochu stráca. Jožo s Maťom čosi stiahnu. Peter sa drží a napriek boľavej nohe pridá len asi 2 minúty. My sa zatiaľ najeme a pokračujeme do cieľa. Tam stretáme Miťovú mamu, ktorá nám dáva sladkosti a neskôr džús. Odskočíme do McDonaldu a v Auparku si dáme kávu. Prichádza správa, že aj Charlie to má za sebou znova v skvelom čase. Na trati je už len finishman Miťo a celý tým sa stertáva na parkovisku. Pomaly ideme vyčkávať Miťa, ktorý prichádza podľa očakávania. Všetci spolu prebiehame cieľom a máme to za sebou. Celkový čas 30:02:21 je skvelý a my sme 34 minút pod odhadovaným časom. Tešíme sa, fotografujeme a dáme si cestoviny. Pomaly sa lúčime a nasadáme do áut, lebo nás čaká ešte dlhá cesta. Zastavujeme sa na večeru v Non Stope na Strečne a pokračujeme ďalej. Kým prídeme domov, je dávno po polnoci. Všetci sme dobití, no šťastní, že sme to zvládli. 
 
Takže o rok zas a v ešte väčšej sile?
 


Poďakovanie na záver:
 

TOMI 
Ďakujem ti za skvelý grafický návrh tričiek, ktoré patrili k najkrajším. Tiež vlajočky a auto vyzerali skvele. Zároveň ďakujem za pomoc pri realizácii tričiek a polepovaní áut. K samotnému behu - prvý úsek si nasadil latku hodne vysoko. Veril som Ti, že máš na to ísť rýchlejšie, ale tempo 4:01nás prekvapilo všetkých.  Len tak ďalej a o rok nastavujem 48 minút.
 
ONDRO
Spätne uvádzam na pravú mieru, že sme sa naozaj stretli  niekedy v roku 2010 na evente 10 rokov geocachingu a potvrdzujem existenciu písomnej zmienky stretnutia v mojom zápisníku. Ďakujem ti za výborný bežecký výkon. Aj keď sme nechválili dostatočne, bolo to skvelé. Máš na čom pracovať a v budúcom roku by som kľudne napísal 52 minút. Verím, že môžeš aj prekvapiť a ísť nižšie.
 
ERIK
Ďakujem ti za funkciu trénera v tíme a prípravu mladíkov pred štartom, či už strečing alebo psychiku. Povzbudzovať ich a udržiavať pozitívnu náladu v tíme, toho nikdy nebolo dosť. Z tvojho tempa je ťažké sa ešte veľmi zlepšiť, ale tvoj výbeh hore kopcom bol famózny a boj s vetrom statočný. Drž si tento štandard a bude fajn. A svoje zásady zdravého životného štýlu neber až tak vážne, treba si sem tam aj užiť. Minerálka ti naozaj neuškodí :)
 
KAJSI
O tvojej rýchlosti som vedel len od Erika a musím uznať, že bolá skvelá hlavne v krátkych rovinatých úsekoch. Díky za skvelý výkon. Máš dobrý základ, na ktorom sa dá ešte budovať. Neboj sa vystúpiť viac zo svojej komfortnej zóny, čím viac do toho dáš, tým viac sa ti vráti. Verím, že o rok smelo napíšem 47 minút.
 
TINO
Bol si jeden z najmladších účastníkov celého podujatia. Máš veľký potenciál a veľa energie, len sa ešte musíš naučiť ju trochu ovládať a hospodáriť s ňou. Prvý úsek si dal bravúrne, no na konci zas nejaké sily chýbali. Neskúšaj nové veci na preteku, radšej zlepši tréning. A potom len pozeraj ďaleko pred seba, sústreď sa v mysli len na cieľ a ani si neuvedomíš, ako ho dosiahneš. Len tak ďalej.
 
ĎURI
V prvom rade vďaka za šoférovanie v druhom aute. Vedel som, že tam pomôžeš a môžem sa na to spoľahnúť. Bežecky podobne ako Tino, veď ste džudisti. Sily neúrekom, na prvom úseku ako blesk. No v závere už to trošku chýbalo. Verím, že si si to užil a o rok to bez problémov potvrdíš, či vylepšíš.
 
PETER
Si veľký bojovník a zaslúžiš si medailu za statočnosť. Ak by tá noha dobre slúžila, tak sa s tým hravo popasuješ a bez problémov zabehneš nahlásené tempo. Som rád, že si neodstúpil a dokonca si sa zlepšoval. Posledný úsek bol v tempe 5:00, čo je paráda. Inak by sme museli zaskakovať Erik a ja a nebolo by to jednoduché ani fyzicky, ani logisticky. Teším sa o rok na tvojich 4:20 a prajem skoré uzdravenie.
 
JOŽO
Ďakujem ti za propagáciu tímu, veľa práce odvedenej online na facebooku, twitter, či za prípravu run.ikaria.sk . Bežecky si sa veľmi posunul a posledné tréningy to len potvrdzujú. Parádny výkon na trati, aj keď v závere už sily ubúdali. Makaj na sebe a som zvedavý na číslo o rok.
 
MAŤO
Vďaka za pomoc pri výrobe tričiek a komunikáciu medzi vozidlami na trati. Som rád, že si nepoblúdil a zabehol svoj lepší štandard, aj keď na konci isto nebolo síl na rozdávanie. Keď budeš na sebe pracovať, tak o rok nadiktuješ aj 6 minút lepší čas. Nevzdávaj to.
 
CHARLIE
Ďakujem v prvom rade za poskytnutie vozidla, ktoré aj napriek problémom odolalo nástrahám trate a vydržalo nás všetkých vrátane teba doviezť až domov. Šoférsky si to zvládol skvele. Fajn, že mládež pomohla. A bežecky to bolo ešte lepšie. Kolená nakoniec vydržali a my vieme, že aj 55 minút by si obhájil. Tak uvidíme, čo nám prinesie následujúci rok.
 
MITO
Prišiel si do tímu na poslednú chvíľu, tak si zdedil Markove úseky aj s nastaveným časom. Preto to možno vyzeralo, že očakávame viac, ale nemali sme presné výpočty. Išlo ti to ale skvele. Akurát si si užil najviac dažďa z celého tímu. Hlavné je, že si priviedol do cieľa spoločne celý tím a všetci sme si to užili.
 
Ďakujem celému tímu za skvelé výkony na trati a celkovú skvelú tímovú náladu počas celého podujatia. Miesta 1-12 pre tím v roku 2015 sú týmto rezervované. Trináste miesto som sľúbil Thailonovi a ako náhradníka ešte budem evidovať Marka. Viac uvidíme, keď sa otvorí registrácia pre budúci ročník.
 
Ďalej by som chcel poďakovať Danke za pohostinnosť a vytvorenie skvelého tábora pre obe autá a posádky medzi prvou a druhou sériou úsekov. Radi sa do Kováčovej vrátime aj o rok, keby bola taká možnosť ;)
 
Ferovi Šimkovi a firme Red Pixel ďakujem za realizáciu polepov na autách. Aj keď na tesno, všetko sme stihli a auto vyzerá skvele.
 
Na záver ešte ďakujem Ivovi a Martinovi Bobákovcom zo spoločnosti Atak za zabezpečenie  výroby našich krásnych tímových tričiek a firme IKARO za ich sponzorovanie.