Bežecká obuv by Igi

O bežeckej obuvi sa toho veľa namudrovalo, tak prispejem aj ja mojimi skúsenosťami. 

PUMA

Keď som začal behať, bolo to v Škótsku v máji 2010. Mal som tam vtedy asi také obyčajné čierne kožené “tenisky” Puma s pomerne tenkou podrážkou. Zabehol som vtedy prvý svoj beh čosi cez 6 km. Myslím, že ešte niekde doma budú doteraz. Po návrate som chvíľu pokračoval v hocičom, čo bolo doma. Krátko na to sme išli na dovolenku do Talianska, kde som sa rozhodol si kúpiť prvé naozaj bežecké topánky Nike +. V týchto pumách som teda zabehol iba menej ako 35 km.

 
NIKE + modré

Vybral som si modré Nike +, chcel som ich preto, aby mi komunikovali s iPodom a svoje behy som začal evidovať v aplikácii Nike running. Dokúpil som si k tomu senzor umiestnený v topánke - to znamená to plus. Boli celkom ľahké a vyhovovali mi. Zabehol som v nich svoj prvý polmaratón a potom stovky ďalších kilometrov. V aplikácii Nike Running mám zaznamenaných 639 km, no to zaviedli až neskôr. V juli 2013, teda po troch rokoch, mi aplikácia napísala “YOU’RE NEVER FINISHED, BUT YOUR SHOES ARE.” a začínali to mať spočítané.


SALOMON goretex

Cez zimu som behával v starých goretexových Salomonoch. Táto kombinácia mi vydržala ešte jednu zimu, no sneh sa mi dostával pod odlepujúcu sa podrážku a už to bolo neúnosné, aj keď vodu stále neprepúšťali. Na jar 2012 skončili v smetnom koši jedného maďarského outletu, kde som si kúpil iné goretexové adidasy. Salomony nabehali so mnou stovky kilometrov v snehu a po mokrom povrchu. Boli to jedny z najlepších športových topánok, čo som mal. No neboli špeciálne bežecké, skôr outdorové.




ADIDAS goretex

Goretexové adidasy mám doteraz a prevažne ich obúvam na výlety do prírody. Na behanie ich vytiahnem iba zriedkavo, ak je vyslovene hnusne mokro, ťažký sneh. V aplikácii mi píše 54km, no už som dávnejšie prešiel na Garmin a prestal to evidovať. Odhadujem, že v nich mám tak stovku a nepovažujem ich za bežecké. Mám pocit, že Salomonom sa nevyrovnajú.
 

NIKE + čierne

Ďalšie veľmi ľahké čierne bežecké topánky Nike + som si kúpil v amerckej Atlante v jeseni 2011. Nemajú klasický jazyk, ale sú skoro ako pletená papuča, ktorá obopína nohu. Mám ich rád na tartan a teda som v nich behával hlavne po okruhu na Zimnej alebo Šmeralovej. Striedal som jeden čas dvoje topánok od Nike. V aplikácii mi ukazuje 338 km, teda to bude minimum. Reálne tak päť sto. Stále slúžia aj keď teraz ich nevyťahujem často.
 

MIZUNO

V lete 2013 znova v Talianskom Grossete, no tentokrát v obchode running42 u priateľa Fabia som sa rozhodol si kúpiť ďalšie bežecké topánky. Bol som už zaregistroaný na môj prvý celý maratón a tak som si nechal poradiť. Postavil ma na takú gelovú podložku, kde videl odtlačky klenby mojich nôh. Opýtal sa na hmotnosť a ukázal mi na 4 modely. Boli tam Asics, Brooks, Nike a Mizuno. Chcel som zmenu, o značke Brooks som počul prvý krát a tak som si vybral Mizuno Enigma 2 Wave. Fakt skvelé topánky. Začal som v nich behávať na striedačku s Nike a zabehol som v nich svoj prvý maratón. V aplikácii zabehli len 40 km, lebo som prešiel na Garmin. Ale z iných záznamov odhadujem, že v nich mám okolo 500 km a ešte poslúžia. Zobral som ich cez dovolenku znova do Talianska a zabehol v nich Orbetello Nignt Run a aj Staffetta di Canapone, tak sa po roku vrátili do Grosseta. 


BROOKS

Keď som sa v lete 2013 dopočul o značke Brooks, tak som si niečo o nej prečítal. Zistil som, že je to firma zo Seattle a v bežeckých topánkach sa radí medzi top. Nike je orientované na viac športov, pričom Brooks sa špecializuje na bežeckú obuv. V septembri sme sa streli v Nemecku s Bryanom a on mal topánky Brooks, veď je zo Seattle. Tak som sa ho na nich opýtal a pochvaľoval si. V októbri sme išli na výlet do Las Vegas a povedal som si, že kde si uyž mám kúpiť Brooks, ak nie v ich domácej krajine. Zobral som si svoje staré prvé Nike a rozhodol som sa, že ak nájdem dobré Brooks, tak Nike ostanú "doma” v USA. Tak sa i stalo a v jednom obchodnom centre som našiel Brooks Glycerin 10, ktoré mi sadli celkovým prevedením, vyzerali dobre. Vyskúšal som ich a bolo rozhodnuté. Vrátil som sa domov v nových Brooksoch a Nike skončili pri odpade. Od vtedy behávam najviac práve v nich. Zabehol som v nich aj maratón v Ríme (môj druhý maratón). Odhadujem to zatiaľ na 700-800 km.

NEW BALANCE

V marci som bol v Ríme na Maratona di Roma. Pri tej príležitosti hlavný sponzor New Balance vydal špeciálnu edíciu bežeckých topánok. Vyzerali veľmi vkusne a všimol som si ich už pri registrácii, no nebol na to veľmi čas sa tomu viac venovať. Tak som si ich všimol aj v meste na nohách niekoľkých ľudí. Povedal som si, že to by som si mohol kúpiť na pamiatku a napísal som Paolovi, či ich niekde nenájde. Našiel internetový obchod a vykomunikoval to tak, že mi poslal platobné údaje a kuriér mi ich doniesol rovno domov. Sú nádherné, ešte trochu ľahšie ako Brooks. Bežalo sa mi v nich fajn, len si ich zatiaľ šetrím a neberiem ich často. Sú pre mňa také “sviatočné”.
 

ADIDAS modré sieťkované

Chcel som ľahké vzdušné topánky na horúce leto a tak som našiel sieťkované adidasy, ktoré majú aj od spodku v podrážke diery s takou sieťkou. Noha sa v nich skvelo odvetrá. Podrážka má dezén a hodia sa viac na cross do prírody, ako na chodník. Behávam v nich sem tam v Ondavke po lúkach. Už v Nike aplikácii mám niečo zaznamenané, no spolu to nebude ani 100 km. Mám ich asi dva až tri roky. Určite ečte dlho vydržia.

 

INOV8 EVOSKIN

Neviem, či vôbec toto nazvať topánkami. Ale dostal som tip od kamaráta Martina a našiel cez ebay. Sú to také silikónové päť palcové “rukavice” na nohy, kde silikón má vyslovene ochrannú funkciu, aby sa noha neporanila. Má hrúbku maximálne 3 milimetre a je v tom cítiť každý kameň. Používam ich maximálne raz týždenne. Tento druh behu sa označuje ako bare foot, teda beh na boso. Pripadá mi to dobré ako doplnok v tréningu. Musím byť opatrnejší pri došľapovaní a viac dbať na dobrú techniku. Skvelo sa v tom behalo po pieskovej pláži. Taktiež na tartane je to fajn. V Ondavke po tráve bez problémov, na asfalte pozor na kamienky. Rozbitá cesta je úplné trápenie. Spolu v nich mám isto menej ako 100 km, ale budem v tom pokračovať. 

 

PRINCE halové

Na záver ma napadajú ešte jedny staršie - halové Prince. V tých som hrával hlavne squash a sem tam futbal v hale, lebo majú svetlú podrážku, ktorá nefarbí. Na behanie som ich použil niekoľko krát, keď som išiel do fitka na pás. Je to taký doplnok hlavne v zime, keď je vonku poľadovica, alebo v prípade, že hotel má fitko a vonku je zlé počasie. Všeobecne ma ale behanie na páse veľmi nebaví a skôr sa mu vyhýbam. Tak som v nich nabehal na pásoch odhadom do 50 km. 
 

Toľko k môjmu používaniu topánok pri behu za vyše štvorročné obdobie a 4500 km. Nie je až tak dôležité, aké sú topánky. Ultramaratónci skúšali dokonca vymeniť ľavú za pravú a striedať to a tiež sa v tom dalo behať. Ľudská noha je prispôsobená na behanie a nepotrebuje mimoriadnu pomoc zo strany topánky. Skôr mám pocit, že je lepšie, ak sa strieda rôzna obuv. Treba to vyskúšať a niektoré proste sadnú. Maratónci si často v tom prípade rovno kúpia ďalší pár do zásoby. Treba si dať pozor hlavne na veľkosť. Bežecká topánka sa veľmi nenatiahne a preto by mala byť o čosi väčšia hlavne s pribúdajúcou vzdialenosťou. Ja používam bežné topánky číslo 40, niektoré aj 39. Bežecké mám 41,5. Počas behu sa noha zväčšuje a ak nie je topánka dostatočne veľká, často si to odnesú nechty. Je dobré si ich ostrihať pár dní pred dlhým behom. Môžete tak predísť problémom. Taktiež popri obuvi je potrebné mať aj overené a vyskúšané ponožky, aby sa nezošúľali a nevytvárali odtlaky. Pri nových topánkach treba začať postupne krátke vzdialenosti (napríklad 3-4 km) a postupne zväčšovať napríklad o 20 percent. Tak sa postupne dostať na požadovanú tréningovú vzdialenosť.

A na záver - čo nasadím na beh Od Tatier k Dunaju? Určite Brooks Glycerin 10 a do rezervy Mizuno Enigma 2 Wave. Ak by predpoveď ukazovala vytrvalejší dážď, tak zvážim výmenu za goretexové, ale na to sa pozrieme až v piatok.